Pravidlo o siedmom hráčovi
Oslovil som niekoľko známych ľudí, ktorí sa aktívne zúčastňujú hádzanárskeho diania u nás aj vo svete s otázkou, aký majú názor na pravidlo o 7 hráčovi v poli bez rozlíšenia. Prečítajte si ich názory, sú veľmi zaujímavé.
Daniel Kubeš, bývalý výborný český reprezentant, v súčasnosti tréner II.ligového nemeckého Tv Emstetenu a tréner reprezentácie Česka :
"Môj názor na pravidlo so 7-mimi hráčmi v poli, respektíve bez rozlišovacieho trička je takýto. Myslím si, že to pre hádzanú nie je dobré pravidlo, myslím si, že hádzaná sa má hrať 6-ti proti 6-tim, má to vplyv aj na hru v oslabení. Je to samozrejme vec nová, takže musíme všetci počkať, ako sa to vyvynie. Ja sám vo svojom klube v siedmich nehrajem vôbec, využívam situácie v oslabení k hre 6-ti proti 6-tim. Je to nová vec v pravidlách, ale už po pol roku je jasne vidieť, že sa to využiť dá. Čo sa týka atraktivity tohoto pravidla - nie je zmyslom hádzanej, aby v jednom zápase padlo sedem alebo desať gólov do prázdnej brány, keď su mužstvá, ktoré to hrajú 60 minút. Tým atraktivita zápasu klesá a stráca sa zmysel. Nie je to zábava ani pre hráčov a ani pre divákov, je to proste taký miš-maš, bordel".
Jan Filip, bývalý výborný český reprezentant, v súčasnosti tréner reprezentácie Česka :
"Môj názor je, že ako taktický prvok je to dobrá vec, napríklad pre záver zápasu, alebo keď mužstvo prehráva a nedarí sa mu, ako impulz ku zmene. Ak to ale praktikuje niekto väčšinu zápasu, tak sa mi to nepáči. Myslím, že to mení hádzanú a nie k lepšiemu".
Petr Štochl, výborný český reprezentant, v súčasnosti brankár Fuchse Belín :
"Môj názor je vcelku radikálny - úplne by som to zrušil! Hádzaná je hra, kde má hrať šesť hráčov a brankár. Vôbec sa mi nepáči útek brankára do brány, nejaké pokusy o chytenie lopty letiaceho cez celé ihrisko poprípade potom chytanie hneď po dobehnutí do brány. Brankár sa nestačí "rozkoukat", skoncentrovať a už letí lopta, vyberie ju zo siete a zase beží na striedačku. Vôbec si nemyslím, že by to hru nejak zatraktívnilo alebo posunulo o zaujímavý krok dopredu. A už vôbec sa mi nepáči hra v šiestich pri vylúčení. Vylúčenie je trest a tak by malo byť dané mužstvo potrestané a hrať v oslabení. To by sa mohlo stať, že hráči nebudú považovať vylúčenie za žiadny veľký trest a môžu pribúdať nebezpečné fauly a zákroky".
Pavol Jano, bývalý výborný slovenský reprezentant, v súčasnosti tréner maďarského Mezőkövesdu:
"Je to určite atraktívne. Treba to ale natrénovať, aby nepadali góly do prázdnej brány. Podľa mňa to pomôže pri oslabeniach a keď treba zariskovať a zvrátiť zápas. Sú ale iné pravidlá, ktoré by bolo treba zmeniť. Napríklad útočný faul a prerážanie, čas a počet prihrávok".
Vladimír Haber, bývalý výborný československý reprezentant a úspešný tréner :
"Som asi konzervatívny, ale podľa môjho názoru toto pravidlo hádzanej veľa neprinesie. Možno že je to teraz na začiatku moderná záležitosť, zatiaľ som ale nevidel žiadne štatistiky, ktoré by ukázali, či je toto pravidlo prínosom alebo nie. Toto pravidlo sa už mohlo využívať skôr s hráčom v rozlišovacom drese, ale mnoho mužstiev, okrem presiloviek a oslabení to nevyužívalo. Myslím, že na to, aby mohlo byť toto pravidlo v praxi používané je potrebné túto hru skúšať i v tréningu. To znamená mať dostatok tréningov, aby sa táto hra dala zvládnuť. Podľa mňa si toto môžu dovoliť väčšinou iba špičkové kluby, ktoré majú skutočne dostatočný tréningový objem. Viem o tom, že veľa ligových klubov tento objem nemá a trénovali by tento spôsob hry na úkor dôležitejších vecí, ktoré by mali hráči zvládať. O nižších súťažiach ani nehovorím. Tam na zápasoch niesú prítomní inštruktori a neviem si predstaviť, že budú rozhodcovia schopní ešte kontrolovať správne striedanie hráčov s brankárom. A v neposlednom rade mám obavu, že tréneri mládeže sa miesto nácviku a zdokonaľovania základných činností dôležitých k tomu, aby sa hráči posúvali ďalej vo svojom vývoji zamerajú na využívanie tohto nového pravidla v honbe za čo najlepšími výsledkami v zápasoch, ktoré určite niesú najdôležitejšie pre mládežnícke družstvá".
Heine Ernst Jensen, úspešný dánsky tréner, šéftréner mládežníckych reprezentácii na SZH :
"7 hráči. Vidím to zatiaľ viac negatívne, bohužiaľ. Žiadne presilovky 6 proti 5, viac 7 proti 6, menej protiútokov, veľa dlhých lôpt do prázdnej brány - môj názor pre divákov nič zaujímavé".
Dušan Poloz, úspešný tréner, reprezentačný tréner žien Slovenska :
"Začnem troma myšlienkami : 1.filozofia a princíp hádzanej je získať niekde prečíslenie a to vzniká herným systémom alebo hrou 1 proti 1 a dohrávkou, pri tomto pravidle nič takého nepotebujeme, pretože nám pravidlá povoľujú mať prečíslenie bez akejkoľvek klamlivej činnosti alebo útočného systému. Z toho pre mňa vyplýva, že toto pravidlo totálne ničí hadzanú v jej základnej podstate. 2.vylúčenie hráča už nieje takým trestom ako predtým, pretože mám možnosť hrať 6 proti 6, takže mám obavu, že hadzaná bude viac tvrdšia ako doteraz. 3. Prečo, keď hrajeme na víťazstvo to využívame tak málo, keď nám to pravidlá povoľujú hrať v presilovke, po celý zápas. Predsa pri hre 7 proti 6 celých 60 minút nemôžeš prehrať. Viem, že teraz po MS vo Francúzsku sa ma zísť skupina trénerov s vedením EHF a má sa to pravidlo znova prediskutovať. Väčšina trénerov je k tomu veľmi kritická z vyššie uvedených dôvodov".
Filip Jícha, výborný český reprezentant, spojka FC Barcelona :
"Môj názor na hru v siedmich je taký, že ako každá novota potrebuje chvíľku čas na to, aby ich hráči, tréneri, fanúšikovia akceptovali... Osobne s tým problém nemám, aj keď to prináša nové situácie do hry. Oslabenie v útoku nie je tak citlivé a vo svojej podstate pri 2-minútovom treste sa oslabuje mužstvo iba pri strate lopty. Moje zhrnutie je také, že ak by som mohol rozhodnúť, tak by som ponechal pôvodné pravidlá. Alebo aspoň keď, tak 7. hráč len keď nie je mužstvo oslabené, to znamená nasadiť ktoréhokoľvek hráča namiesto brankára by mohlo mužstvo len keď nie je v žiadnom treste".
Ján Kolesár, bývalý výborný slovenský reprezentant, v súčasnosti tréner Šale :
"Siedmy hráč v poli ponúka družstvu možnosti niekoľkých variánt ako zareagovať na priebeh hry či už proti silnejšiemu súperovi, pri vylúčení hráča, v prípade nepriaznivého priebehu... Zároveň kladie dôraz na prípravu proti súperovi, ktorý tento variant využíva v hre. Dochádza k väčšiemu počtu akcií v presilovkách, ale zároveň pribúda väčší počet strelených gólov do prázdnej brány, preto je na každom mužstve, ktorý variant bude preferovať. Nie som si ale istý, či samotná hra je atraktívnejšia a ako na to reaguje samotný divák".
Videl som zápas Macedónsko-Tunis. No, je to môj názor, motanica, milión hráčov, nepekné útoky, góly do prázdnej brány, bez systému a hlavne to čo je na hádzanej pekné, systémom a šikovnosťou nikto nikoho neodrbal. Mne osobne toto pravidlo uberá význam hádzanej : talentom, trénovanosťou a pripravenosťou hráčov a mužstiev, taktikou a umením prekonať súpera, ktorý je v rovnakom počte a má rovnakú šancu. Keď dostane mužstvo trest, nech je to trest. Toto je zvýhodňovanie na úkor princípu hádzanej. Je krajšie a zábavnejšie pre fanúšika vidieť gól po nejakej činnosti, kombinácii ako prehodením cez celé ihrisko do prázdnej. A Vláďa Haber ma sakramenskú pravdu, že v tréningu budeme strácať čas vymýšľaním riešení v situáciách 7 proti 6 a kto bude striedať a kto bude kde a ... chaosiť a pritom nám hráči nebudú vedieť prihrať a spraviť súpera 1 proti 1 a a a. A pre mládež katastrofa! Je to zmena, ale asi nie k lepšiemu!